Dážďovník obyčajný – zaujímavosti o vtákovi, čo spí vo vzduchu:

– je tmavohnedo sfarbený s belavou škvrnou na hrdle 👈

– má krátky a široký zobák, ktorým chytá drobné bezstavovce a hmyz vznášajúci sa v povetrí. Dožíva sa 10 až 15 rokov 💪

– je vždy vidieť predovšetkým vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. 😯 Počas klesavého letu upadá do mikrospánku, kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let.

– často uniká pred blížiacim sa dažďom, čo zrejme viedlo k jeho slovenskému pomenovaniu 🌧

– nakoľko má krátke nôžky jeho pohyb na vodorovnom podklade pripomína skôr plazenie ako chôdzu 🔍

– aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do prázdneho priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť 👀

– tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla, resp. začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení 🌻

– pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké, a potom tiež sokol sťahovaný 🦅 Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom).

– na Slovensku hniezdi roztrúsene po celom území 30 až 60 tisíc párov

– dážďovník obyčajný bol Slovenskou ornitologickou spoločnosťou vybraný za vtáka roku 2008


Celková dĺžka jesennej a jarnej migrácie: 22 000 km

• Španielsko – Senegal: 3000km / 3 dni
• 2 – 5 dňové „zastávky“
• 3 hlavné zimoviská (4 mesiace): Konžskárepublika, Tanzánia, záp.Mozambik
• z Libérie do Landbeach: 5000 km / 7 dní

Prečo potrebujeme dážďovníky?

Sú účinným, ekologickým, lacným a neškodným spôsobom ničenia komárov. Napríklad na celomestský postrek na území Bratislavy potrebuje mesto približne 200 000 eur. Postrek zabíja aj včely a je toxický aj človeka. Tohto problému nás môžu zbaviť práve dážďovníky.

Hniezdenie
Hniezdny materiál chytajú vo vzduchu, pričom využívajú najmä lístie, steblá trávy, perie, vlákna a na hniezde ho zliepajú slinami. Niekedy zvyknú obsadzovať aj hniezda iných vtákov, napr. vrabcov alebo žltochvostov. Okrem domov, otvorov a škár na budovách hniezdia často aj na štrbách v skalách. Historicky sa prispôsobili k osídľovaniu ľudských sídel asi už pri výstavbe hradov na skalách, ktoré boli pôvodným príbytkom dážďovníkov.

Ohrozenie
Zatepľovanie a rekonštrukcie budov, v ktorých hniezdia dážďovníky, spôsobujú upchanie vletových otvorov k hniezdam. Následkom je trvalá strata hniezdiska, uväznenie mládat, či samičky s vajíčkami, ich vyhladovanie a smrť.

POZOR!
Ak nájdete na zemi vypadnuté mláďa dážďovníka, tak ste jediný, kto ho môže
zachrániť! Treba čo najskôr informovať ochrancov prírody. Jeho rodičia už preňho nemôžu na zemi nič urobiť.


Ak máte problém s jeho zahniezdením na vašom majetku a hľadáte produkt, ktorý tento problém vyrieši, odporúčame vám STOP Hniezdo EMMA. Keďže si dážďovníky zvyknú stavať hniezda na fasádach a na väčších plochách ako sú okná, EMMA je ideálnym riešením.


Zdroje:

https://broz.sk/dazdovnik-obycajny/

https://www.kuty.sk/wp-content/uploads/2015/03/SKOLY_APUS.pdfk
https://www.kuty.sk/wp-content/uploads/2015/03/SKOLY_APUS.pdf

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *.

*
*
You may use these <abbr title="HyperText Markup Language">HTML</abbr> tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Euro
sk_SKSK